Mozog u obéznych detí funguje inak ako u detí ktoré obezitou netrpia

9. februára 2016, Richard Kozár, Nezaradené

Mozog detí ktoré trpia obezitou funguje inak ako mozog detí ktoré majú zdravú hmotnosť. Mozgy obéznych detí vykazujú nerovnováhu hlavne v oblastiach ako je vyhľadávanie alebo vyhýbanie sa jedlu, ukazujú výsledky štúdie, ktoré boli zverejnené vedcami z Vanderbilt University Medical Center z Amerického štátu Tennessee 25 januára tohto roku. Podľa štúdie diéta a cvičenie nemusia postačovať na zbavenia dieťaťa nadváhy alebo zabrániť jej nadobudnutiu. Je dosť možné že je nutné zmeniť funkcie samotného mozgu. V článku publikovanom v časopise Heliyon, výskumníci naznačujú, že Všímavosť, čo je názov pre metódu používanú pre terapeutické účely na sebauvedomenie, by mala byť študovaná ako prostriedok na motivovanie detí jesť zdravšie a dosiahnuť nakoniec úbytok hmotnosti.

„Dospelí ale najmä deti sú prednastavené na prijímanie nadbytku jedla,“ povedal doktor Kevin Niswender a ďalej poznamenal: „Je to skvelé z evolučného hľadiska … ale v dnešnom svete, plnom ľahko dostupného jedla s vysokým obsahom energie, je to niečo čo ľahko vystavuje deti riziku obezity.“

„Myslíme si že metóda Všímavosti by mohla pomôcť rekalibrovať nerovnováhu v mozgu detí a a pomôcť im bojovať s ich obezitou. Doteraz však mala táto metóda len priemerný úspech pokiaľ ide o liečbu obezity u dospelých a pokiaľ ide o účinnosť tejto metódy u detí, zatiaľ prebehlo príliš málo štúdií, hoci tie ktoré prebehli sú prísľubom do budúcna“ uviedol spoluautor zverejnenej štúdie doktor Ronald Cowan.

Detská obezita sa v Spojených štátoch počas posledných 30 rokov takmer zdvojnásobila, a u adolescentov dokonca strojnásobila. Štatistiky uvádzajú, že v roku 2010 až tretina amerických detí bola považovaná za obéznu alebo aspoň s istou mierou nadváhy. Vanderbiltskej štúdie sa zúčastnilo 38 detí, z toho 5 detí bolo obéznych a 6 malo nejakú formu nadváhy. Stravovacie správanie bolo hodnotené pomocou dotazníka, a ich funkcie mozgu boli hodnotené pomocou magnetickej rezonancie. Tri oblasti mozgu u dospelých predstavujú modulátory stravovacích návykov: nucleus accumbens, ktorý sa spája s so správaním motivovaným odmenou; čelný lalok, ten sa spája s impulzívnosťou; a nižší mozgový lalok, ten sa  spája s inhibíciou odozvy, v našom prípade schopnosťou inhibovať alebo potlačiť odozvu, ako je napríklad prejedanie. Výskumníci použili magnetickú rezonanciu na určenie rovnováhy funkčnej nervovej konektivity medzi týmito troma oblasťami v mozgu, spoluzodpovednými za prijímanie potravy a to u detí rôznych váhových kategórií.

„Chceli sme sa pozrieť na ich mozgové funkcie detaile a to tak, aby sme mohli lepšie pochopiť, čo sa deje neurologicky u detí s nadváhou a obezitou,“ povedal ďalší spoluautor Vanderbiltskej štúdie postgraduálny študent BettyAnn Chodkowski.

Zistili, že so zvyšujúcou sa telesnou hmotnosťou u detí, prepojenie medzi s inhibíciou spájaným IPL a s odmenu spájaným nucleus accumbens poklesla, zatiaľ čo medzi nucleus accumbens a s impulzívnosťou spájaným čelným lalokom sa prepojenie zvýšilo. To naznačuje, že nezdravé stravovacie správanie a obezita by mohli odrážať nerovnováhu vo funkčnom prepojení mozgových oblastí spájaných s inhibíciu reakcie, impulzivity a odmeny. Praktikovanie metódy Všímavosti môže zvýšiť inhibíciu a znížiť impulzívnosť. Všímavosť bola testovaná ako prostriedok na podporu zdravej reakcie na každodenné negatívne podnety a nezdravé lákadlá, no doteraz len málo štúdií testovalo jej využitie v oblasti zdravej výživy a chudnutia u detí.

Medzi dospelými mala metóda Všímavosti iba zmiešané výsledky, pokiaľ bola použitá pre snahu o regulovanie hmotnosti alebo dosiahnutie prípadného chudnutia. Ako jedným z dôvodov prečo to tak u dospelých je ale u detí môžu byť výsledky omnoho lepšie  je fakt, že s narastajúcim vekom jedinca dochádza k strate mozgovejplasticity a teda schopnosti učenia sa či strate schopnosti prispôsobovať sa. To podporuje význam včasnej identifikácie detí s rizikom obezity, a potrebu vyvinúť nové metódy na liečbu a jej prevenciu, uzatvárajú svoje zistenia autori uvedenej štúdie.

Zdroj: 

http://www.sciencedaily.com/releases/2016/01/160114213443.htm

 

Autor:

MUDr. Richard Kozár MPH.